Som s priateľom asi 3 mesiace, on je o 18 rokov starší, je mi 30. Prvý mesiac to bolo všetko v pohode. Všetko klapalo. Potom som sa odsťahovala a potrebovala som na čas, kým sa uvoľní nový byt, niekam ísť. Priateľ teda ponúkol nech idem k nemu. Veľa plánuje že spolu budeme žiť a že ma hrozne miluje a som tá pravá na ktorú čakal. Ja som do neho zamilovaná tiež, ale nejako sa mi posundali ružové okuliare keď som zistila ako sa s ním býva. Viem, že má veľa práce a starostí. Tak sa snažím aby bol doma poriadok a pokoj, uvarené atď. Lenže on je väčšinu zahľadený do svojich problémov. Dokáže o nich hovoriť celý deň. Rada ho vypočujem pretože viem že sa človeku uľaví.
_5.jpg)
Len potom keď niečo chcem riešiť ja, tak nad tým mávne rukou alebo to zľahčuje, alebo že musí pracovať a že moje problémy by chcel mať, a keď je potom vytočený že sa na niečo pýtam a on nechce zo chce pracovať, tak ma posiela nech idem pokojne za bývalým. Potom ma dokáže napomenúť, že otvorený téglik so smotanou má byť na ľavej strane od nenačatého a že by bol naštvaný, keby otvoril novú, alebo že som si nevšimla prasknuté žiarovky, blbo skladám veci, umývam zbytočne riad (pár kúskov), namiesto aby som to dala do umývačky. Taký jednoducho podľa mňa zbytočný dohady.
Potom ma provokuje tým, že má prepovedky k môjmu psovi, ktorého má rád, že ten pes je jediný, kto ho má rád a šušlá naňho. Niekedy si hovorím že keby bol milý na mňa rovnako ako je na toho psa, lepšie by sa žilo. On sa potom vždy strašne ospravedlňuje nech sa na neho nehnevám, tak neviem či je to tým že je na neho tlak. Na to aby mi dal pusu musí mať náladu. Keď sa pohádame, tak viem že zmierovací amateur sex privatportal.sk rozhodne nedopadne pretože nemá náladu, pritom mi hovorí že s bývalkami bol vždy zmierovací sex, tak mám dojem že je na mňa jednoducho alergické. Trápi ma to a premýšľam stále nad tým, prečo to tak asi je, ale zatiaľ som na nič neprišla.